Moje dyne

Keď u nás poviem, že mám hlavu ako dyňu, určite si tým nechcem polichotiť. Znamená to, že ma bolí tupou bolesťou, že nie som v poriadku. Ak to poviem svojmu manželovi, jemne mu naznačujem, že tá jeho hlava je slušne povedané akoby dutá a jeho reakcie na moje argumenty sú podľa mňa na málo duchaplnej úrovni. Napriek nie príliš lichotivému používaniu slova „dyňa“ v slovenčine ju mám nesmierne rada. Všetky odrody. Je to úžasná zelenina, ako všetky osoby ženského rodu, je to proste tá pani dyňa.

Moje prvé spomienky z detstva sa viažu na tekvicu, klasickú smotanovobielu, podlhovastého tvaru. Boli a doteraz sú jej v našich obchodoch plné regály. Keď sme sa presťahovali do rodinného domčeka so záhradou, kraľovala nemysliteľne medzi ostatnou zeleninou.  Najobľúbenejším jedlom z tekvice bol v našich končinách, a doteraz je, tekvicový prívarok. S nezbytnou vôňou kôpru. A tekvicový kompót. Ten jediný som jedla, kompóty neobľubujem doteraz. Každá prvá tekvica však bola nemilosrdne naplnená a upečená. Túto tradíciu dodržiavam doteraz, striehnem v záhrade a prvej naviazanej tekvičke odstraňujem všetko z cesty, aby bola pekná, rovná. Repertoár využívania tekvice som od detstva podstatne rozšírila, a napriek tomu, že sa neskôr objavila cuketa, na tekvicu jednoducho nemá.  Okrem spomínaného plnenia a prívarku sa dá použiť na rôzne druhy polievok, zapekaných jedál, pomazánok, koláčov až po kompót. Vysádzam odrodu Květa, ktorá je kríčková, neťahá sa.

Cuketa nastúpila do našej záhrady až neskôr. Keď som ju začala sadiť, ešte ju nebolo dostať bežne v obchode. Bola som z nej nadšená. Kým som pochopila, že je to iná zelenina a nemôžem ňou nahradiť tekvicu, ubehlo veľa pokusov a omylov. Manžel trpezlivo zjedol aj to, o čom som vedela, že nie je tak, ako má byť. Teraz viem, na čo použiť tekvicu a na čo cuketu. Nedá sa to zameniť. Cuketu oberám vo veľkosti cca 25 cm, používam hlavne na šaláty, ale aj do polievok, zapekaných jedál, vyprážanie, na plnenie ( iné ako na tekvicu ).

Keď som si myslela, že som na tento druh plodovej zeleniny odborník, nacupkal do našej záhrady patizón. Čím väčší, tým lepší, bola moja mylná predstava. Ja som sa tešila, manžel trpezlivo lúpal tento zubatý plod. A hoci to robil mlčky, po pár rokoch navrhol viac priesad tekvice na úkor patizónu. A keďže v podstate som patizóny používala tak ako tekvice, súhlasila som, a niekoľko rokov patizóny nesadím.

Jedného dňa manžel doniesol z obchodu štvrtinku oranžovej dyne. Vybral semená a vysušil, vraj zopár semienok posadíme. Posadili sme...To, čo vyrástlo, nám zobralo dych. Vyrástli dyne, na ktorých sme rozoberali genetiku. Napriek tomu, že všetky semená boli z jednej dyne, plody boli každý iný : veľký oválny oranžový, guľatý zelený,  zeleno-oranžový, oranžový v tvare pokrčeného hokkaida, tmavozelený ako melón, ale najväčšiu pozornosť zaujala dyňa – ježko. Tmavozelený plod s pichliačmi. Ten mi bolo ľúto zjesť, ale nechali sme ho aspoň na posledné použitie. Ďalší rok sme sadili semená z viacerých dýň, comeback sa nekonal. Všetky plody boli rovnaké, klasicky oranžové. Genetika...

A tak sme sadili tekvice, cukety a oranžové dyne. A bol by kľud, keby som nečítala v časopise o špagetovej dyni. Nastalo niečo ako šialenstvo, hlavne kvôli pohľadom predavačov, ktorým ma častovali pri pýtaní si semien tejto dobroty. Jeden ma odkázal so potravín. Ale čo neurobím pre svoju záhradu. Po niekoľkých rokoch som semená dostala, pravdaže nie slovenské, ale z Maďarska. Ale národnosť v tomto prípade nezohráva žiadnu úlohu, s dyňou nekonverzujem, ja ju zjem. Chodili sme pozerať a tešili sa každej novej naviazanej dyňke. Prvý plod som odrezávala takmer za zvuku fanfár. Hľadala som na internete, čo s ňou. Našla som 2 spôsoby, varenie a pečenie.  Kvôli pohodlnosti zvíťazilo varenie. Prvé vyšpagetovanie, ako som tento proces nazvala, bolo zážitkom. Ujúkanie nemalo konca – kraja. A nastal opäť problém, čo s tými špagetami. Po počiatočných pokusoch s pomocou internetu mi stúplo sebavedomie a prikročila som k experimentovaniu. Zatiaľ tento druh dýň víťazí.

Lenže čo čert nechcel, jedného dňa sa na www.toprecepty.cz objavila cuketa – provokatérka. Malá, okrúhla, jedovato zelená sa na mňa culila, akoby chcela povedať, že mám medzery vo vzdelaní. Okrúhla cuketa, to je ono !  Získať jej semená už bolo otázkou prestíže a spoločenského postavenia medzi záhradkármi. Išla som naisto k predajcovi, kde som kúpila špagetovku. Odpoveďou na moju otázku ohľadom semien tohto skvostu bol úsmev predavačky a malý balíček. Heuréka !

A tak som sa rokmi dopracovala k tomu, že polovicu záhrady mi zaberú nádherné plody tekvíc, cukiet, oranžových dýň, špagetových dýň a okrúhlych cukiet. Na otázky udivených návštevníkov, čo s toľkými plodmi robím, odpovedám hrdo : „Jem. Je to najlepšia zelenina na svete“.  Preto už roky každý 1. máj je zasvätený vysádzaniu semien všetkých druhov tekvíc, dýň a cukiet, aby 15. mája zaujali svoje dôstojné miesto v našej záhrade.

A tak nabádam všetkých, ktorí ešte váhajú : „Pestujte túto krásnu ozdobu každej záhrady. Je zdravá, chutná a má nádherne veľké listy, pod ktorými nerastie burina !“ A ak  záhradu nemáte, skúste obchod, možno okrem exotiky tam nájdete aj našu záhradnú klasiku.