Pravé Tatranky jsou jenom jedny. Název získaly podle svého původního tvaru
16. 2. 2021 Historie a zajímavosti
Tatranky jsou v Česku tak populárním druhem oplatek, že lidé jejich jménem označují všechny sušenky slepované oříškovou náplní a po stranách přelité čokoládou. Ty původní, které se po skončení druhé světové války začaly vyrábět v Opavě, jsou ale jenom jedny. A vypadaly docela jinak, než jak je známe dnes.
Tatranky z Opavy
Opavská pekárna rodiny Fiedorových dala (nejen) Čechům už za první republiky dodnes oblíbené Fidorky; malé, kulaté oplatky s náplní a zalité čokoládou. Cukrovinky od Fiedorů se staly hitem, a tak, když v roce 1945 byla rodina Fiedorových kvůli svému německému původu odsunuta za hranice a jejich rodinný podnik byl znárodněn, nové vedení potřebovalo rychle navázat na fungující praktiky, aby prosperující firma běžela dál. Jedním z nástrojů bylo uvést na trh zbrusu novou dobrotu, kterou si lidé oblíbí stejně jako Fidorky. A tak se zrodily Tatranky.
Mohlo by vás zajímat
Opavská továrná tehdy spolu s mnoha dalšími výrobnami podobného typu spadala pod státní podnik Čokoládovny a potřebovala se něčím prosadit, aby přežila. Naštěstí jeden chytrý zaměstnanec, Vilém Škvarlo, přišel s nápadem slepované oplatky s oříškovou náplní vykrajovat do tvaru trojúhelníků a místo toho, aby se celé obalovaly v čokoládě, je zkusil do polevy namočit jen po stranách. A protože mu tvar jeho vynálezu připomínal štíty slovenských Tater, nazval tyto sušenky Tatrankami. Na trh byly uvedeny hned v roce 1946 a světe, div se, opravdu šly skvěle na odbyt.
To jim ale paradoxně ubralo na jejich výjimečnosti. První Tatranky se vyráběly ručně, ale jak rostla poptávka, bylo nutné přejít na sériovou výrobu. A při té už bylo naročné správně aplikovat polevu na trojúhelníky. Ještě těžší bylo obrovské množství hotových výrobků balit. Proto se tvar Tatranek proměnil na praktičtější obdélník, který známe dnes. Původní název nicméně oplatkám zůstal.
Mohlo by vás zajímat
V této podobě pak Tatranky žily vlastním životem většinu druhé poloviny 20. století a pomalu se stávaly stálicemi mezi tuzemskými sladkostmi. Po roce 1989 se kromě Tatranek s lískooříškovou náplní začaly vyrábět i sušenky s čokoládovým a arašídovým krémem uvnitř. Sametová revoluce ale Tatranky v něčem i malinko "ošidila"; původně se sladkost skládala ze šesti vrstev oplatek, dnes už je to jenom pět. A i vrstva čokolády na okrajích je o něco chudší, než bývala v počátcích.
Přesto si ale Tatranky zachovávají svou typickou chuť, pro kterou je máme rádi. Jsou nám tak vlastní, že názvem "tatranka" označujeme i sušenku, která se původnímu opavskému výmyslu jen podobá a ve skutečnosti ji vyprodukovala úplně jiná firma. Konkurencí Tatranek jsou snad jedině Horalky, které ale obsahují o něco více cukru, a tak i trochu jinak chutnají. Opravdoví srdcaři dobře vědí, že nad Tatranku, navíc vychlazenou z lednice, prostě není.
Témata
Recepty k tomuto článku
Mohlo by vás zajímat
Komentáře (14)
Amália Fiedorová a jej nevesta Mária Fiedorová. Dnes sú mená týchto dvoch podnikavých dám takmer zabudnuté. Ich príbeh sa začal písať ešte pred vznikom prvej Československej republiky a spájajú ich sladkosti, ktoré v našich končinách poznajú snáď všetci. Jednou z nich je okrúhla oblátka v čokoláde – Fidorka.
Hoci sa vznik značky Opavia datuje do roku 1958 20. storočia, k zrodu tejto slávnej firmy došlo inde a inak, než sa traduje. A pri jej počiatkoch stojí jedna podnikavá dáma.
Písala sa ešte len prvá polovica 19. storočia a mladá žena nemala veľa možností, ako inak svoj biznis rozbehnúť než s pomocou a súhlasom manžela. Amália tak úplnou náhodou prišla s dobrým nápadom, ktorý sa jej muž rozhodol podporiť a realizovať, pretože sa jeho vlastnému podnikaniu príliš nedarilo.
Spoločne založili v roku 1840 firmu Fiedor, ktorá vyrábala malé okrúhle oblátky – Tartalletes.
Ako vzniklo oblátkové kráľovstvo
Pôvodné zameranie rodinného biznisu však bolo úplne iné. Kašpar Melichar Baltazar Fiedor sa vyučil za tkáča a do Opavy sa prisťahoval z Ostravy ako tkáčsky tovariš. Tu sa v roku 1838 oženil. Jeho žena Amália pochádzala z rodiny Salingerovcov a rodina jej matky mala pekárstvo.
Súkenníctvu jej manžela sa však v Opave príliš nedarilo, konkurencia bola veľká, a tak sa Amália pokúsila vylepšiť rodinný rozpočet. Pamätala si trik svojej matky, ktorá v rodinnej pekárni deťom zo zvyškov múky kedysi piekla okrúhle oblátky, ktoré kliešťami obracala na otvorenom ohni – a pokúsila sa ich piecť tiež.
Výsledok sa vydaril a mladá Amália začala sladké oblátky pečené na ohni predávať obyvateľom Opavy, ktorí sa prechádzali každú nedeľu po promenáde v parku priamo pod oknami ich domu.
Kašpar nakoniec opustil svoje remeslo a z nápadu, ktorý mal len vylepšiť rodinnú kasu, sa stal hlavný rodinný biznis Fiedorovcov, do ktorého sa po rokoch zapojil aj ich syn Theodor.
Na scénu prišla Mária
Práve Theodor so svojou manželkou Máriou prešiel začiatkom 80. rokov 19. storočia z ručného pečenia oblátok na ich továrenskú výrobu. Keď Theodor v roku 1887 zomrel, vdova Mária prevzala popri starostlivosti o tri deti aj riadenie továrne.
Vybavovala továreň novými strojmi a novými technológiami, rozširovala sortiment aj odbyt. Jej podnik patril k významným firmám v Sliezsku i celom Rakúsko-Uhorsku a známy bol aj inde vo svete. Názov Tartalletes bol zmenený na Capri.
Mária zomrela v roku 1917, samostatného Československa sa nedožila. Svojmu najstaršiemu synovi Oskarovi však odkázala továreň ako moderný a prestížny podnik, kde po prvej svetovej vojne pracovalo šesť desiatok zamestnancov.
Oskar firmu úspešne rozvíjal až do druhej svetovej vojny, ale v roku 1946 bol so svojou ženou Christinou (príbuznou likérnického podnikateľa Rudolfa Jelínka) odsunutý do Nemecka. Jeho firma sa stala súčasťou Československých Čokoládovní Praha, potom Sliezskeho priemyslu jemného pečiva a výroba sa presunula do slovenského Figara, ktoré v roku 1958 vzniklo zlúčením čokoládovní v Trnave a Piešťanoch, kde bola oblátka premenovaná na Fidorku.
A v roku 1951 bola značka Fiedor ako samostatný podnik definitívne vymazaná z obchodného registra. Po zrode pečivární Opavia v r. 1958 sa stala súčasťou neskoršej skupiny Opavia.
Hoci sa vznik značky Opavia datuje do roku 1958 20. storočia, k zrodu tejto slávnej firmy došlo inde a inak, než sa traduje. A pri jej počiatkoch stojí jedna dáma Mária.
------
Takže zasa! Aká PÔVODNÁ Fidorka???
Aj u nej nám "bratia" Češi ukradli receptúru a názov!
Spolumajiteľ slovenskej Sedity Sereď, Štefan Kassay, sa podieľal na zmene receptúry a názvu Horalky, vyrábanej v Sedite dodnes.
-------
Tatranky boli prvýkrát vyrobené v roku 1955 v Pečivárňach Sereď pod názvom Tatranky, s pôvodnou náplňou z lieskových orieškov. V roku 1965 došlo k zmene, pretože lieskovce neboli dostupné, a namiesto nich sa začali používať arašidy, čo viedlo k premenovaniu na Horalky a k zmene receptúry do dnešnej podoby.
Pôvodný názov a receptúra:
V roku 1955 sa na trhu objavili pod názvom Tatranky. Pôvodná receptúra obsahovala lieskové orechy.
Zmena surovín:
V roku 1965 nastal nedostatok lieskovcov, a preto sa v tomto roku do receptu pridali arašidy.
Zmena názvu:
V dôsledku pridania arašidov bola zmenená aj značka z "Tatranky" na "Horalky".
Dnešná podoba:
Receptúra s arašidovou náplňou, ktorá sa používa dodnes, zostala nezmenená.
Výrobca:
Za zmenou stojí Štefan Kassay, ktorý sa v roku 1991 stal spolumajiteľom Pečivární Sereď a Opavie. Tieto sa neskôr stali súčasťou spoločnosti I.D.C. Holding, a.s.
Produkcia: Spoločnosť Sedita, ktorá je dnes súčasťou I.D.C. Holdingu, vyrába tieto oblátky dodnes.
-----
Takže aké OPAVIA??? Aké PÔVODNÉ OBLÁTKY Opavia???
Oblátky Tetranky aj Horalky si naši "bratia" Češi jednoducho privlastnili a vyhlásili za svoj výrobok!!!
Nikdy ním neboli!!!