Přejít k obsahu | Přejít k hlavnímu menu | Přejít k vyhledávání

Kupte si obě naše kuchařky za 449 Kč (ušetříte 129 Kč)!

Do obchodu

Hoci tradícií pomalu ubúda, u nás na východe Slovenska sa Veľká noc doteraz spája s určitými zvyklosťami, či sa už jedná o jedlo alebo ľudové zvyklosti. Má svoje čaro a veľa obyčajov dodržiavajú nielen veriaci ľudia, ale všetci, aj tí, ktorí do kostola nechodia.

Veľká noc na Šariši

Veľkonočné sviatky u nás na východe Slovenska majú svoje nezabudnuteľné čaro. Nielen pre dobroty, ktoré k nim neodmysliteľne patria, ale hlavne kvôli zvykom, ktoré sa dodnes dodržiavajú.

40 dní pred Veľkou nocou začína pôst. Voľakedy sa počas celého pôstu nejedlo mäso, teraz to už dodržiava málokto, pôstne sa stravovať znamená skôr neprejedať sa. V tomto období sa nerobili u nás veselice, svadby a pod. Doteraz sa ľudia snažia sobášiť do pôstu alebo potom až po Veľkej noci.

Piata pôstna nedeľa sa u nás volá Smrtná nedeľa. Počas nej sa na dedinách, ale aj v mestečkách vynáša Morena. Je to slamená figurína odetá v ženských šatách, ktorá symbolizuje smrť, zimu a choroby. Mládež ju nesie za spevu a veselia k potoku, kde ju najprv zapália a potom hodia do vody. Späť sa vracajú s halúzkami, ktoré začínajú pučať, obyčajne brezovými alebo bahniatkami. Má to symbolizovať príchod jari.

Týždeň pred veľkou nocou sa u nás volá pašiový týždeň. To preto, lebo od Kvetnej nedele ( posledná nedeľa pred Veľkou nocou ) sa až do Veľkého piatku v kostole spievajú pašie. Na Kvetnú nedeľu ľudia nosia do kostola bahniatka alebo brezové prútiky, ktoré kňaz posvätí. Tieto vetvičky majú chrániť pred búrkou obyvateľov domu.

Na Zelený štvrtok sa chodili ľudia umývať do potoka, muselo sa ísť skoro ráno, ešte za tmy, dnes sa to už dodržiava málo, v mestách vôbec. Verilo sa, že po takomto umytí budú čerství celý rok.

Veľký piatok je veľkým sviatkom dodnes. U nás je to teraz dokonca štátny sviatok. Je to deň prísneho pôstu a v kostoloch sa neslúžia omše. Vo väčšine prípadov dnes už prísny pôst dodržiavajú len veriaci ľudia.

Na Bielu sobotu sa dodnes dodržiava zvyk variť všetko, čo treba na veľkonočný stôl. V prvom rade sa uvarí šunka ( údené mäso rolované aj nerolované ), údený bôčik, niekde aj veľkonočná baba ( zapečená zmes údeného mäsa, žemlí a vajec ). Pečie sa paska, koláč z kysnutého cesta, ktorý sa podáva k šunke. Varia sa vajíčka, nachystá sa klobása. Neodmysliteľnou súčasťou veľkonočného stola je syrek, ktorý sa robí podobným spôsobom ako tvaroh, ale je z mlieka a vajec. Nesmie chýbať cvikla s chrenom. Pečú sa koláče.

V podvečerných hodinách veriaci idú do kostola na vzkriesenie. Po vzkriesení alebo na veľkonočnú nedeľu ráno sa svätia jedlá, ktoré sa podávajú na veľkonočné raňajky. Až týmto obradom sa končí pôst.

Jedlá sa nosia v košíku, ktorý sa vystelie vyšívaným obrúskom a musí v ňom byť kúsok z každého jedla, ktoré bude na stole – kúsok šunky, klobása, kúsok údeného bôčika, vajíčko, trocha syrka, pasky. Ľudia sa postavia do radu, košíky si položia pred seba na zem a kňaz prechádza okolo a svätenou vodou pokropí jedlo. Dnes sú aj neveriaci ľudia, ktorí pravdaže svätiť jedlo nechodia.

Veľkonočné raňajky sú až po príchode s posväteným jedlom z kostola ( pokiaľ sa nesvätilo v sobotu po vzkriesení ). Jedlo sa uloží na misu, prípadne ostane v košíku a každý si berie z neho. Stôl je slávnostne prestretý a celá rodina raňajkuje spoločne v sviatočnom oblečení.  Platí, že žiadne odrobinky jedla, ktoré bolo posvätené, sa nesmie vyhodiť do koša. Ak niečo spadne alebo omrvinky zo stola sa zhrabú a spália alebo dajú niekde do zeme. V meste je to problém, toto sa už nedodržiava.

Veľkonočné raňajky sú vo všetkých rodinách rovnaké, s rovnakým jedlom. Je to podobné ako štedrovečerné menu na Vianoce.            

Rovnaké raňajky sa opakujú aj v pondelok.

Kým vo veľkonočnú nedeľu je relatívne všade pokoj, vo veľkonočný pondelok je veselo. U nás na východnom Slovensku sa nešibe ( korbáčom ), u nás sa polieva. Oblievačka je to, na čo všetky dievčatá a ženy pred Veľkou nocou nadávajú, ale počas nej ju očakávajú. Čím sa polieva, to závisí na povahe mužov, ale väčšina z nich má sklon dodržiavať staré zvyky a polievať vodou. Čím viac vody, tým lepšie. Keď nie vedro, tak aspoň hrnčeky, k slovu prídu aj vane a kúpeľne plávu. V mnohých domácnostiach sa stane, že všetko ženské osadenstvo po pár návštevách oblievačov nemá nič suché na seba. Ale je to zábava a krásny zvyk. Keď je pekné počasie, tak je na ulici rušno, dievčatá s krikom utekajú pred chlapcami. Oblievači sa pohostia, ponúknu pohárikom ( dospelí muži ), chlapci voľakedy sa uspokojili s vareným vajíčkom, dnes je to skôr čokoládové a nejaký peniažtek k tomu.

Ale pozor...príde odplata ! Po pondelku je tzv. Odvetný utorok. To znamená, že ženy a dievčatá majú právo oblievať mužov. Nie všade sa to už dodržiava, mnohí na túto možnosť aj zabudli. Ale šanca vrátiť to mužom tu je.

Veľká noc je doteraz u nás na východe veselým sviatkom, skutočne sa stáva oslavou príchodu jari.

Východ Slovenska je veľký, a tak samozrejme sú rozdiely v zvykoch na Šariši, Zemplíne či Spiši. Ale jedlá ako šunka, klobása, cvikla s chrenom alebo oblievačka sú spoločné pre všetkých. A to je dobre, je to niečo, čo sa dedí z generácie na generáciu a nič na tom nezmenili ani počítače a rýchly životný štýl.  

 

Na záver pridávam link na video. Je to oblievačka z Prešova, odkiaľ pochádzam. Solivar je mestská časť, rovnako ako tie časti, ktoré mládenci na začiatku videa spomínajú.

http://tv.sme.sk/v/14728/velkonocna-oblievacka-v-solivare.html

Komentáře

jemmy

4. 7. 2017 18:11

<3Moc krasne pocteni,tradice jsou vsude jine,ale i ja mam pekne vzpominky ze Slovenska.Mela jsem pratele ve Zlatne na ostrove a byla jsem tam ,jako jeste devce taky na Velke noci:-K:-K:-K:-K:yes::yes:

tejaja

5. 4. 2013 17:17

magdalenka::-D:-D:-D jééé, Magduš, ty si spomenula všetky vychytávky sped 30 rokov:yes: A ešte Čierna mačka :-D:-D:-D

magdalenka

5. 4. 2013 17:03

tejaja:v mojom rodisku sa nešibalo, len polievalo. Mierne aj vodou, potom voňavkou. Chalani nekupovali najdrahšie voňavky, takže po veľkonočnom pondelku ten odor v triede plnej dievčat...od živých kvetov, Krasnaja Moskva po pitralón...:-D

senky

2. 4. 2013 16:33

Krásné počtení:-K:-K máme jednoho dávného rodinného přítele, manželův spolužák z VŠ, pochází z Nitry a tomu člověk nikdy neunikl:-D:-D zatáhl nás do vany, pomohl si sprchou a bylo vymalováno:-D:-D když jsem si od rána kulmovala vlasy, byla jsem vždycky nadšená:-//:-)):-)) ale dodnes na to ráda vzpomínám :-p a nejenom já.
Díky Ti, Terezko, za připomenutí:-K:-K

tejaja

2. 4. 2013 09:35

yanull: Janka, áno, mnohí chodia s voňavkami, to je pravda...ale nechci "cítiť" tú výslednú vôňu po polievaní rôznymi druhmi voňaviek:-D Smrdíš ešte 2 týždne :-D:-D:-D To je tá voda oveľa lepšia:-D:-D:-D

yanull

1. 4. 2013 20:06

tejaja: Terezko, otecko bol muž činu, dnes by na to oblévání stačil i rozprašovač na květiny, ten má také pěkný dostřik ;-):-):-K
Také jsem slyšela, že se někde polévají voňavkami, takové živé květy, to musí být darda ;-):-)

tejaja

1. 4. 2013 15:47

Ďakujem vám všetkým za záujem, nepredpokladala som, že vás to až tak zaujme. Vďaka :-8

tejaja

1. 4. 2013 15:45

yanull: Janka, na dedine z potoka a zo studne, alebo z vodovodu, v meste jedine ten vodovod. :-D:-D:-D Keď príde partia niekoľkých mužských elementov, nemáš šancu na útek, niekoľkí ťa podržia, niekoľkí ťa výdatne polejú, a je jedno, či zima alebo teplo :-D:-D:-D
Môj otecko mal na to patent - sifónovú fľašu, to nikto nepredpokladal, že z tej bude olievať :-D Každá kamarátka, ktorá ku mne prišla, bola pekne vystriekaná :-D

yanull

1. 4. 2013 15:24

Terezko:-K, také jsem si hezky po slovensky počítala, jen prosím o vysvětlení, kde vaši chalani berou vodu. Pochybuji, že si nosí svoji, tudíž si čepují přímo v domácnosti, hej? ;-)Kdyby tento zvyk byl u nás, tak letos by místo oblievačky by mohla být koulovačka;-):-):-K
Ale vlastně jsem si nyní vzpomněla, že moje mamka na Velikonoční neděli, vždy bratry i taťku pokropila, hned po ránu, ještě v posteli, kropítkem na prádlo. Nevím, kde k tomu zvyku přišla, že by si vzala inspiraci ze Slovenska? ;-) Já jsem to několik roků také praktikovala, ale jen pokud bylo hezky, protože jsem pak musela usušit polštáře a deky :-);-)

olahok

1. 4. 2013 13:24

Děkuji za překrásný článek a možnost návštívit východní Slovensko na "Velkú noc", úžasně napsáno.:yes::yes::yes::-K:-K:-K

aisha

1. 4. 2013 07:25

Zajimave cteni, pro me i v mnohem nove, nebot jsem neznala vsechny slovenske zvyky. Mam rada tradice, dycha z nich nostalgie a harmonie. Pekne napsany clanek..:yes::yes: Krasne svatky Tobe i cele Tve rodine..:-K:-K

raizdenka

31. 3. 2013 23:01

zizala:musím se přidat, je to opravdu pěkně popsané a ještě raději jsem si to s chutí přečetla ,, po slovensky". Dnes se už slyší málo, možná by se měla vyučovat na ZŠ. Ale děkuji, bylo to pro mně zpestření těchto svátků.

zizala

31. 3. 2013 18:30

Nádherné čtení :yes::-*

spagetka

31. 3. 2013 18:16

teri,hezké,moc, miluju tradice :-K:-K:-K:yes::yes::yes::yes:

magdalenka

31. 3. 2013 18:04

Terazka, si úžasná. Krásne si to popísala. Vďaka, so záujmom som si prečítala.

Přidat komentář

Přidat komentář


Každé ráno pro Vás vyberu osvědčené recepty a pošlu Vám je e-mailem. Vaše Marie

Přidejte se k více jak  100 000 odběratelům